Na začiatku vzťahu je „ja“ a „ty“, dva ostrovy, medzi ktorými sa plaví loď plná vášne a zvedavosti.
Časom tieto ostrovy nezmiznú, ale vznikne medzi nimi niečo nové – stabilný most, spoločné územie, ktoré začnete inštinktívne nazývať slovom „my“, uvádza korešpondent .
Nie je to len miesto stretnutia, je to váš spoločný výtvor, psychologická pevnosť, kde sa cítite ako doma. Výskumníci šťastných manželstiev zdôrazňujú vytvorenie práve tejto identity páru ako jednu z kľúčových úloh.
V tomto procese sa rodia spoločné ciele, motívy, vtipy a dokonca aj váš vlastný jedinečný jazyk – pohľady, poloslová, narážky, ktoré sú jasné len vám dvom. Začínate nielen žiť bok po boku, ale vytvárate si svoj vlastný malý vesmír s vlastnými zákonmi.
Toto „my“ sa stáva mocným zdrojom vo chvíľach konfliktu. Keď sa objaví problém, už nie ste bojujúcimi stranami „ja proti tebe“, ale spojencami „my proti problému“.
To dramaticky mení atmosféru akéhokoľvek sporu a posúva ho z boja na spoločné hľadanie riešenia. Základom takéhoto spojenectva nie je slepý súhlas vo všetkom, ale opatrná dôvernosť postavená na úprimnosti a postupnom sebapresadzovaní.
Na partnera nevyhadzujete všetky svoje obavy a traumy naraz, ale opatrne, krok za krokom mu zverujete časti seba a zisťujete, či je pripravený ich prijať. Pritom sila „my“ je paradoxne založená na rešpektovaní hraníc každého „ja“.
Zdravý vzťah si vyžaduje múdru rovnováhu: malo by tu byť dosť spoločného územia pre pocit jednoty, ale každý by mal mať svoj vlastný priestor – pre priateľov, koníčky, ticho a jednoducho možnosť byť sám.
Je to jemné umenie byť jedným bez toho, aby sme prestali byť dvoma samostatnými, celistvými ľuďmi. Práve preto je dokončené odlúčenie od rodičov také dôležité: len citovo zrelý človek, ktorý prestal byť v prvom rade synom alebo dcérou niekoho iného, môže naplno investovať do budovania nového, horizontálneho puta.
Identita páru sa nepreveruje v pokojných dňoch, ale v búrkach. Spoločné prežívanie kríz, chorôb, strát je tmeliacou zmesou, ktorá drží pohromade tehly spoločných spomienok.
Práve v týchto chvíľach sa dozviete, či sa dokážete navzájom ochrániť nielen pred vonkajším svetom, ale aj pred vnútornými démonmi – sebakritikou, panikou, zúfalstvom. V každodennom živote sa toto „my“ prejavuje v tisíckach maličkostí: v spoločnom rozpočte, kde postupne mizne pevná hranica medzi „mojím“ a „tvojím“, v nevyslovenom rozdelení povinností, vo vašich spoločných rituáloch – či už je to ranná káva alebo sobotňajší televízny program.
Časom sa tento pocit spoločenstva stane takým organickým, že zmení samotné vnímanie času. Roky manželstva sa zdajú byť naplnenejšie a dlhšie ako rovnaký čas v predmanželskom vzťahu.
Pretože teraz sa o sebe nielen učíte, ale spoločne vytvárate niečo viac – spoločnú históriu, spoločný domov, spoločný život, ktorý patrí len vám dvom a nikomu inému na svete.
Prečítajte si tiež
- Čo skutočne očakávať od manželstva: ako rozlíšiť zdravý vzťah od spoločenskej rozprávky
- Ako sa láska mení v priebehu rokov: 6 štádií, ktorými prechádza každý pár
