Chystáte sa do práce a váš pes zrazu začne hundrať, prechádzať sa a ťažko dýchať.
Odpisujete to ako smútok z rozlúčky, ale často to nie je len smútok, ale plnohodnotná panická porucha, ktorú odborníci nazývajú separačná úzkosť, uvádza .
Ide o stav silného stresu, ktorý pes prežíva osamote, a ľahko sa dá zameniť s banálnym ublížením alebo nedostatkom starostlivosti. Skutočná úzkosť sa prejavuje len vo vašej neprítomnosti a jej kľúčovými znakmi sú deštruktívne správanie namierené na dvere alebo vaše veci, hlasné zavýjanie a „záchodové“ prepady v byte, hoci na prechádzke bolo všetko v poriadku.
V obzvlášť závažných prípadoch sa môže domáce zviera zraniť tým, že sa pokúsi utiecť z domu, aby vás našlo. Príčina problému často siaha do šteniatok – predčasné odlúčenie od matky alebo chyby v ranej socializácii môžu spôsobiť, že zviera je zraniteľnejšie.
Náhle životné zmeny, ako napríklad presťahovanie alebo zmena v rozvrhu majiteľov, môžu tento stav vyvolať aj u zdanlivo pokojného dospelého psa. Zaujímavé je, že štúdie poukazujú na väčšiu náchylnosť psov mužského pohlavia a domácich zvierat žijúcich v jednočlenných domácnostiach.
Najväčšou chybou je pokarhať psa po príchode domov za smetisko alebo kaluž. Takéto správanie nie je pomstou, ale pokusom vyrovnať sa s nekontrolovateľným strachom a stresom.
Trestanie len zhorší problém tým, že posilní hrôzu zvieraťa v sekvencii „osamelosť – panika – bolesť majiteľa“. Pomôcť sa dá, ale vyžaduje si to trpezlivosť a systematický prístup.
Začnite od seba – váš pokojný a stabilný stav pred odchodom a po návrate je pre psa hlavným bezpečnostným signálom. Vyhnite sa dlhým a emotívnym rozlúčkam, ktoré situáciu len zhoršujú.
Odborníci odporúčajú začať s mikrotréningom: simulujte odchod do práce, jednoducho stojte pri dverách s kabátom a potom sa vráťte do miestnosti. Ďalším krokom je nechať psa samého na veľmi krátky čas, doslova na pár minút, a postupne, v priebehu týždňov, interval predlžovať.
Kľúčom k úspechu je dať zvieraťu špeciálny pamlsok alebo skladaciu hračku len pred odchodom, čím sa vytvorí pozitívna asociácia s týmto momentom. Predtým, ako necháte psa osamote, doprajte mu dostatok fyzického a psychického pohybu – unavené zviera bude menej úzkostlivé.
Niekedy môžu pomôcť upokojujúce feromóny alebo špeciálna hudba v pozadí. Ak si neviete poradiť sami, neváhajte sa obrátiť na zoopsychológa alebo príslušného kynológa, pretože v pokročilých prípadoch môže byť potrebná aj medikamentózna podpora.
Základom je uvedomiť si, že separačná úzkosť nie je problém neposlušnosti, ale diagnóza, ktorá si vyžaduje pozornosť, pochopenie a správnu rehabilitáciu. Vašou úlohou nie je potláčať príznaky, ale pomôcť vášmu zvieraťu získať dôveru, že váš odchod je vždy dočasný a že váš návrat je predvídateľný a bezpečný.
Prečítajte si tiež
- Čo sa stane, ak budete ignorovať mačacie pózy: Ako nevedomky urážame tých, ktorí nám zverili svoje brušká
- Prečo by mala byť hračka pre psa nudná: Paradox, ktorý šetrí nervy a nábytok
