Sľúbili sme si, že nikdy nebudeme na svoje deti kričať alebo sa chladne odvracať v hádke ako mama alebo otec.
Ale v kritickej chvíli sa pristihneme, že hovoríme tie isté frázy, používame tie isté manipulácie, uvádza korešpondentka .
Rodinný scenár nie je len spomienka, je to program všitý do našich algoritmov správania. Učíme sa milovať pozorovaním prvého páru v našom živote – našich rodičov.
Pixabay
Ich vzor komunikácie, riešenia konfliktov a prejavovania nehy sa pre nás stáva podvedomou normou. Aj keby bol nefunkčný, vnímame ho ako „jedinú možnú“ lásku a ťahá nás to reprodukovať ho.
Psychológovia tento jav nazývajú „vynútené opakovanie“. Nevedome si vyberáme partnerov, ktorí nám emocionálne pripomínajú významných dospelých z detstva, snažíme sa „napraviť“ starú traumu, prehrať ju s iným koncom.
Najčastejšie sa nám však dostane skôr opakovania než nápravy. Napríklad dcéra panovačnej matky si môže podvedome hľadať podobne dominantného partnera v nádeji, že si konečne vyslúži jeho súhlas a zvíťazí.
Syn odmeraného otca si môže vyberať emocionálne nedostupné ženy a snažiť sa dosiahnuť niekoho, koho ako dieťa nedokázal osloviť. Je to vyčerpávajúca honba za duchom.
Uvedomenie si tohto mechanizmu je prvým a najdôležitejším krokom k slobode. Musíte poctivo analyzovať, aké vzorce ste zdedili.
Umlčujete konflikty ako vaša matka? Alebo vybuchujete kvôli ničomu ako váš otec? Vnímate svojho partnera ako rodičovskú postavu, ktorá čaká na svoju záchranu alebo súhlas?
Odborníci v oblasti rodinnej terapie radia, aby ste si urobili vlastný „rodinný genogram“ – schému významných vzťahov vo vašej rodine, v ktorej si všimnete opakujúce sa scenáre: rozvody, nevery, citové zábrany. Pomáha to vidieť nie osobnú tragédiu, ale systémový vzorec, ktorý sa dá prelomiť.
Osobné skúsenosti tých, ktorí túto prácu vykonávali, ukazujú, že moment zjavenia môže byť trpký aj oslobodzujúci. Uvedomíte si, že váš hnev alebo ľadové mlčanie nie sú vašou podstatou, ale naučeným jazykom.
A keďže je naučený, je možné naučiť sa nový, ktorý je pre vás a vášho partnera ekologickejší. Táto práca si vyžaduje čas a často aj pomoc psychológa.
Výsledok však stojí za to – získate možnosť budovať vzťahy nie z traum a deficitov z detstva, ale z pozície dospelého, vedomého človeka. Prestanete byť bábkou starého programu a začnete písať svoj vlastný scenár.
Prerušenie začarovaného kruhu je najodvážnejším činom lásky k sebe, k partnerovi a k vašim budúcim deťom. Dáte im iné dedičstvo – nie súbor rán, ale príklad zdravého pripútania. A je to azda najzmysluplnejšia premena, akú môže človek urobiť.
Prečítajte si tiež
- Ako vzdialenosť testuje city na silu: prečo odlúčenie nemôže byť nepriateľom, ale spojencom
- Prečo smiech lepí vzťahy lepšie ako hádky: ako sa humor stáva neviditeľným rámcom páru
